Seboroická dermatitída

Seboroická dermatitída je chronické, recidivujúce, neinfekčné kožné ochorenie. Postihuje oblasti bohaté na mazové žľazy a kožné záhyby.

Príčinou seborey a seboroickej dermatitídy sú genetické faktory, zvýšená hladina mužských hormónov, stres, neurologické poruchy, poruchy zažívacieho traktu, klimatické zmeny, nadbytok A vitamínu, nedostatok vitamínov skupiny B a tiež osídlenie kožného povrchu lipofilnou kvasinkou Malassezia. Koža má veľa významných funkcií, medzi ktoré patrí regulácia telesnej teploty, regulácia obsahu vody, ochrana pred vysychaním, slnečným žiarením a choroboplodnými zárodkami. Zároveň je zmyslovým orgánom, súčasťou imunitného systému, navyše ňou aj dýchame.

Povrch kože pokrýva hydrolipidový plášť, ktorý zvyšuje jej odolnosť voči negatívnym vplyvom okolia. Zabraňuje osídleniu kože baktériami a zabezpečuje vlhkosť a premastenie kože. Seborea a následná seboroická dermatitída sa prejavuje nielen zvýšenou produkciou mazu, ale nastávajú aj zmeny v jeho kvalite. Kožný maz má vyšší obsah nenasýtených mastných kyselín, ktoré sú štiepené lipofilnými kvasinkami: krátke reťazce mastných kyselín dráždia kožu a vedú k zápalovej reakcii a tvorbe lupín. Bolo zistené, že lipofilná kvasinka Malassezia sa bežne vyskytuje napr. na koži vlasatej časti hlavy, a tvorí asi 46 % z baktériového osídlenia u zdravých ľudí. U ľudí s lupinami vo vlasoch tvorí 74 % osídlenia a u pacientov so zápalovými prejavmi až 82 %.

Nie je veľmi známe, že prejavy seboroickej dermatitídy sa začínajú už v 1. – 3. týždni po narodení. Na temene hlavy novorodenca sa postupne vytvoria hrubé nánosy mastných šupín, pod ktorými je začervenaná lesklá spodina. Ochorenie v priebehu niekoľkých týždňov môže ustúpiť, alebo sa rozšíri do kožných záhybov na tele, kde vytvára zapálené fľaky z nánosov nažltlých šupín.

Seboroická dermatitída dosahuje druhý vrchol v období puberty, a pretrváva aj v dospelosti. Postihnutá býva koža ovlasenej časti hlavy, vlasová hranica a čelo, ryhy spájajúce nos s perami, krídla a koreň nosa, obočie, mihalnice, koža za ušnicami, vonkajší zvukovod, koža nad prsnou kosťou a medzi lopatkami. V týchto miestach vzniká zápal, šúpanie, svrbenie, niekedy pupienky a trhlinky. Súčasťou seboroickej dermatitídy býva aj vypadávanie vlasov. Dlhodobé poškodzovanie vlasových vačkov zápalovým procesom môže viesť k ich postupnému zmenšovaniu: vlas stráca výživu, je tenší, až zaniká.

Tzv. androgenetická alopécia má genetickú predispozíciu a zhoršuje sa pod vplyvom androgénnych hormónov. Vypadávanie vlasov u mužov sa začína v 2. – 3. decéniu vznikom tzv. „rohov múdrosti“ alebo „kútov“, a potom sa plešina rozširuje, až postihne celú vlasatú časť hlavy – okrem oblasti záhlavia. U žien je priebeh ochorenia miernejší a začína sa o niečo neskôr. Vlasy môžu preriednuť v temennej oblasti, pričom predná línia rastu vlasov ostáva zachovaná, alebo sa aj u žien vytvoria kúty. Ženy na rozdiel od mužov nikdy úplne nestratia vlasy.

V liečbe seborey a seboroickej dermatitídy sa používajú lokálne preparáty, ale aj celkovo užívané lieky. Prevažujú preparáty s obsahom antimykotík, zinkpyritiónu, síry, látok zmäkčujúcich kožný povrch a podobne. V ľahších prípadoch stačia kozmetické prípravky určené na starostlivosť o mastnú a zmiešanú pleť, o mastné vlasy a lupiny vo vlasoch, ktoré majú aj preventívny účinok. V ťažších prípadoch je však nevyhnutná liečba pod dohľadom odborníka – dermatológa.

Pridaj komentár