Predstavy chorého sú niekedy katastrofickejšie ako realita

Duševný stav jedinca, ktorý sa lieči na rakovinu, je pre zdravého človeka ťažko predstaviteľný. Psychológov, ktorí sa špeciálne venujú onkologickým pacientom, je však u nás ako šafránu. PhDr. Andrea Križanová z Onkologického ústavu Sv. Alžbety (OUSA) na Heydukovej ulici v Bratislave, spolupracujúca aj s Ligou proti rakovine, je jednou z nich. Navzdory pomerne mladému veku má už dostatok skúseností, a hlavne chuti pomáhať druhým. Požiadali sme ju o rozhovor.

Pani doktorka, priblížte nám vaše zameranie?

„Po ukončení štúdia na Univerzite Sv. Cyrila a Metoda v Trnave som sa najprv venovala poradenstvu pre dospelých. V súčasnosti sa naplno venujem problematike onkologických pacientov. K tejto špecializácii som inklinovala už počas mojej predchádzajúcej praxe, keď som sa na sedeniach stretávala s onkologickými pacientmi, a začala sa o nich viac zaujímať. Zistila som, že onkologickí pacienti nemajú veľa možností, kam sa obrátiť so svojimi problémami, a mnohí si ani nechcú pripustiť, ako veľmi pomoc potrebujú. Okrem pôsobenia v OUSA však pracujem aj pre Ligu proti rakovine. Zároveň som supervízorom projektu Psychosociálnej pomoci pre onkologických pacientov na Slovensku, ktorý realizuje práve Liga proti rakovine.“

Ako prebieha prvý kontakt s pacientom?

„S pacientmi sa kontaktujem cez nemocnicu, kde aktívne navštevujem ich lôžka, alebo prostredníctvom Linky pomoci Ligy proti rakovine, kde často zavolá nielen pacient, ale i jeho blízky, ktorý sa potrebuje poradiť. Kontakty na mňa dostanú pacienti od lekárov – v ambulanciách sa nachádzajú letáčiky s mojím telefónnym číslom. Počas prvého osobného kontaktu sa pacientovi predstavím, porozprávame sa, viac spoznáme, zadefinujeme jeho problém, a určíme si najbližšie ciele.“

Registrujete strach pacientov z výsledkov/vyšetrení?

„Vo väčšine prípadov si všímam úzkosť z výsledkov. Ale ťažko sa tejto úzkosti vyhnúť. Skôr je potrebné eliminovať ju. Pri svojej práci využívam kognitívno-behaviorálne metódy – to znamená, že pracujem s myšlienkami a predstavami pacienta. Vízie chorého sú totiž niekedy katastrofickejšie ako samotná realita. Ak sa diagnóza potvrdí, pacient prechádza štádiami vyrovnávania sa so vzniknutou situáciou. Psychológ mu pomáha chorobu prijať, a usmerňuje ho v takých stratégiách správania, ktoré mu pomôžu získať kontrolu nad ňou. Ďalšou úlohou psychológa je aj zmapovanie toho, či pacient smeruje k depresii, pretože tá môže celkový zdravotný stav ešte zhoršiť. Je dokázaný priamy súvis psychiky s imunitným systémom.“

Pomáhate zvládať pacientom ťažké obdobie – čo to pre vás ľudsky znamená?

„Práca s pacientmi mi dáva pokoru k vlastnému životu. Viac sa zamýšľam nad zmyslom života, ktorý žijem. Uvedomujem si, aké je pre hospitalizovaných pacientov ťažké, spracovávať podané informácie o ich zdravotnom stave, a snažím sa im porozumieť v tejto ťažkej životnej etape. Úzkosť a napätie, ktoré niekedy pociťujem pri práci s onkologickým pacientom, však často vystrieda pocit radosti a lásky k človeku.“

Existujú stratégie, ako zvládať onkologické ochorenie v pokročilom štádiu?

„Poznáme pacientov, ktorí si napriek dobrej prognóze dokážu myšlienkami vyvolať kakatastrofické scenáre, ale sú aj pacienti, ktorí napriek nepriaznivej prognóze dokážu odolávať záťaži plynúcej z choroby. Pri zvládaní nepriaznivej prognózy je dôležité sústrediť sa na prítomnosť – a v nej aj žiť. Nie je to jednoduché, ale možné to je. S touto realitou potom spolu na sedeniach pracujeme. Aj pacienti v pokročilejšom štádiu môžu mať svoje sny a plány, samozrejme, ak sú reálne. Bola som svedkom, keď lekár odhadoval čas prežívania pacientky na 3 roky, a ona ku mne chodila 13 rokov… Existuje niečo viac ako štatistika a prognózy. Závisí to od osobnosti a psychického stavu chorého – lepšie sú na tom pacienti, ktorí týmto výpočtom a prognózam neveria. V konečnom štádiu sa človek vyrovnáva so smrťou, a nie každému sa to podarí.“

Pokiaľ sa na vás obrátia príbuzní onkologických pacientov so sprievodnými vzťahovými, resp. inými problémami – vypočujete ich?

„O rakovine sa hovorí, že to nie je choroba jednotlivca, ale celej rodiny. A naozaj to tak je – spolu s pacientom trpia aj jeho blízki. Zapojenie rodiny do podpory chorého zvyšuje jeho pocit istoty a bezpečia, podporuje prežívanie, spolu spolupatričnosť a citovú zainteresovanosť, upevňuje a stabilizuje sebahodnotenie, pomáha utvárať náhľad na aktuálnu životnú situáciu. V snahe motivovať a pomôcť členovi rodiny, príbuzní dávajú rôzne odporúčania, ktoré môžu mať naňho negatívne účinky. Patria k nim výrazy, ako napr. „Musíš jesť!“, „Bojuj!“ a iné. Preto som rada, a považujem to za užitočné, ak sa príbuzní obrátia na odbornú psychologickú pomoc.“

Vnímajú deti onkologické ochorenie inak ako dospelí?

„V práci s deťmi existujú špecifické rozdiely, ktoré súvisia najmä s chápaním reality, resp. s možnosťami, ako sa s reálnou situáciou vysporiadať. U detí je dôležité to, ako ochorenie zvládajú rodičia.“

Ktoré terapie/programy aktuálne ponúkate?

„Individuálnu terapiu, v ambulancii a na lôžku, a skupinovú, v Centre pomoci Ligy proti rakovine, kde sa stretávame 1 až 2-krát za mesiac. Počas skupinovej terapie môžu pacienti zdieľať podobné príbehy s inými ľuďmi, ktorí ich chápu a podporujú ich. Vymieňajú si rôzne praktické skúsenosti, napr. to, ako si zmiernili nežiaduce účinky chemoterapie, rádioterapie, a čo im pomáhalo. Podobne si vymieňajú skúsenosti s onkológom a jeho prístupom v liečbe. V prípade, že niektorý pacient má vzťahový problém, môže ho riešiť v rámci skupiny, kde sa – s podporou psychológa – pokúšajú nájsť riešenie. Ostatní členovia skupiny do toho môžu vstupovať a vyjadriť svoj názor. Každá skupina má svoje pravidlá – členovia nemôžu vynášať informácie mimo skupinu. Je však otvorená – môžu ju navštevovať aj noví pacienti.“

Kde presne a v akom čase ste k dispozícii pacientom?

„Počas pracovných dní som pacientom k dispozícii v Onkologickom Ústave sv. Alžbety, alebo v Centre Ligy proti rakovine v Bratislave. Čas i miesto si dohodnem s každým pacientov podľa potreby telefonicky alebo prostredníctvom emailu na [email protected]

Ďakujeme za rozhovor.

Psychosociálna pomoc pre onkologických pacientov v nemocniciach je jedným z projektov Ligy proti rakovine, a je určený nielen pre onkologických pacientov, ale aj ich blízkych. V rámci tohto projektu financuje Liga proti rakovine psychológov na onkologických a lôžkových oddeleniach nemocníc, alebo priamo v ambulanciách. Liga proti rakovine (vďaka spolupracujúcim psychológom) prináša psychosociálnu pomoc priamo do nemocníc – na miesto, kde pacient najviac bojuje s chorobou i sebou samým. Komunikáciou s pacientom, starostlivosťou o jeho psychickú stránku pomáhajú komunikácii lekár – pacient, čo výrazne pomáha aj samotným lekárom pri liečbe. (Pozn: V súčasnosti majú nemocnice psychológov, ktorí poskytujú intervenciu na všetkých lôžkových oddeleniach, a nemajú priestor venovať sa každému pacientovi individuálne, podľa jeho potrieb). Psychológovia pôsobiaci v nemocniciach poskytujú psychosociálnu pomoc a podporu hospitalizovaným onkologickým pacientom v rozsahu 4 – 6 hodín týždenne. Ide o krízovú intervenciu, odbornú individuálnu terapiu pre pacientov, ale aj ich rodinných príslušníkov. Psychológovia navštevujú pacientov priamo na oddelení, kde mapujú ich potreby. Psychológovia pôsobiaci vo svojich ambulanciách poskytujú onkologickým pacientom a ich blízkym poradenstvo vo forme individuálnej a skupinovej terapie. Majú pre nich vyhradený čas v rozsahu 2 hodín týždenne, a na sedenie sa treba nahlásiť prostredníctvom mailu alebo telefonicky. Psychológovia pôsobia zatiaľ v 14-tich mestách (od 1.10. aj v Lučenci a Martine), no snahou Ligy proti rakovine je, aby sa počet ambulancií postupne zvyšoval. Projekt psychosociálnej pomoci hradí v plnej výške Liga proti rakovine zo Dňa narcisov i asignácie 2 % dane z príjmu FO a PO, a tieto služby sú pre pacientov a ich blízkych bezplatné. Kontakty na psychológov nájdete na www.lpr.sk.

Pridaj komentár