Ako vyzerá psychoterapia

Viete, aký je rozdiel medzi psychoterapeutom a psychiatrom? Čo sa deje na terapeutickom sedení? Posvietili sme si na detaily.

Kto je kto: psychológ, psychiater, psychoterapeut

Psychiater je odborník s lekárskym vzdelaním (vyštudoval teda medicínu). Spravidla študoval 6 rokov všeobecné lekárstvo, neskôr sa špecializoval v odbore psychiatria. Náplňou jeho práce je odborná lekárska pomoc ľuďom trpiacim všetkými formami psychických porúch (chorôb).

Psychológ je odborník, ktorý má humanitné vzdelanie (vyštudoval na filozofckej fakulte). Štúdium trvá v priemere 5 rokov. Má vzdelanie o používaní psychodiagnostických metód (psychologických testov), vedomosti o vývinovej psychológii, psychológii dospelých, o rôznych psychologických teóriách, smeroch v psychológii aj psychoterapii. Môže sa špecializovať v odbore klinická, poradenská, pracovná/organizačná psychológia. V zásade sa dá povedať, že jeden z rozdielov medzi psychiatrom a psychológom napríklad je, že psychiater môže predpisovať lieky na recept, ale psychológ nie.

Pri splnení určitých legislatívne daných požiadaviek psychológ aj psychiater môžu byť psychoterapeutmi. Psychoterapeutom sa, opäť pri splnení legislatívnych podmienok, môže stať aj logopéd, liečebný pedagóg, magister ošetrovateľstva. Pre všetkých platí, že psychoterapeutmi sa stávajú až po absolvovaní dlhodobého psychoterapeutického vzdelávania a výcviku.

Vzdelávanie a výcvik spravidla obsahuje okrem teoretickej aj zážitkovú časť – táto môže byť skupinová alebo individuálna. Popritom psychológ alebo psychiater chodí aj na vlastnú terapiu – ako klient. Súčasne pracuje s klientom/pacientom – samozrejme, pod supervíziou skúseného a akreditovaného psychoterapeuta. Na záver začínajúci psychoterapeut absolvuje záverečnú skúšku a vypracuje odbornú prácu a až potom získa (alebo nezíska) akreditáciu.

Čo je psychoterapia

Psychoterapia je liečba rozhovorom, ktorá sa používa v ľahších a stredne ťažkých prípadoch emočných alebo duševných porúch. (Ťažké prípady sa liečia kombináciou psychoterapie a liekov.) Poznáme viacero druhov (škôl), podľa ktorých terapeuti postupujú. Najčastejšie používanými druhmi psychoterapie sú: psychodynamická (hlbinná), interpersonálna, humanistická, kognitívne-behaviorálna psychoterapia. Niekedy sa kombinujú s relaxačnými metódami ako autogénny tréning, progresívna svalová relaxácia. Využíva sa aj hypnóza.

Psychodynamická–hlbinná psychoterapia sa zameriava na odkrývanie nevedomých konfliktov, s ktorými sa klient učí efektívnejšie vysporiadať. Terapeut sa zaujíma o zážitky z minulosti, detstva, ktoré môžu byť príčinou problému. V súčasnosti hlbinne-psychologické smery výraznejšie zahŕňajú do oblasti svojho záujmu aj objektové vzťahy (teda vzťahy s ľuďmi, ktorí majú v živote klienta významné miesto tak v minulosti, ako aj v prítomnosti). Humanistická psychoterapia sa zameriava na aktuálne bytie človeka, jeho život “tu a teraz”, na existenciálne otázky. Interpersonálna terapia sa zameriava na zlepšenie klientových medziľudských vzťahov. Kognitívne-behaviorálna terapia pomáha pacientovi zmeniť spôsob myslenia a nazerania na veci, ak mu jeho zaužívaný prístup škodí, alebo je neefektívny. Používa viaceré tréningové metódy.

Ako vyzerá psychoterapeutické sedenie

Niektoré typy terapií sa odohrávajú tak, ako to poznáme z filmov: pacient/klient leží na gauči a lekár sedí v kresle, robí si poznámky a vedie rozhovor. Aj tento prístup má však svoje pravidlá:

„Ak ide o katatýmne-imaginatívnu psychoterapiu, tak by mal terapeut sedieť vedľa pacientky, na úrovni jej hlavy. Tváre oboch smerujú paralelne rovnakým smerom, čiže plece pri pleci, ale bez dotyku a s dostatočným odstupom, aby pacient/pacientka nemali pocit narušeného intímneho priestoru. Keď je terapeut muž a ide o ženu – pacientku, je potrebné jej ponúknuť prikrytie plachtou, aby mala dostatočný pocit súkromia a aby pri zatvorených očiach nemala rušivý pocit, že muž – terapeut možno ‘civí‘ na jej ženské krivky,“ píše doc. Hašto. „Pri klasickom psychoanalytickom rozmiestnení sedí terapeut za hlavou pacienta so smerovaním svojej tváre a tela v 90-stupňovom uhle od smerovania tváre a tela pacientky.“

Najbežnejší typ psychoterapeutického sedenia si nevyžaduje, aby si pacient u odborníka ľahol. „Najbežnejšie usporiadanie je v dvoch kreslách, ktoré sú v adekvátnej vzdialenosti od seba a ich nasmerovanie je také, že spojnice pomyselných priamok sú cca 2 metre pred kreslami. Obaja, psychoterapeut aj pacient pritom majú v pohodlnom výhľade hodiny, ktoré im poskytujú informáciu o plynutí času, ktorý majú k dispozícii.“

Konkrétne otázky týkajúce sa psychoterapie sme položili psychologičke/psychoterapeutke doc. PhDr. Eve Dorote Uhrovej, CSc.

Ako dlho spravidla trvá psychoterapeutický výcvik?

Psychoterapeutický výcvik trvá minimálne 4 roky, obsahuje 1 450 hodín, v ktorých je zahrnutá zážitková a metodologická časť, teória, supervízia, vlastná terapia (v rozsahu 150 hodín), prax na psychiatrickej klinike alebo na psychiatrickom oddelení a špecializovaná psychoterapeutická prax, ako aj vlastná psychoterapeutická práca pod supervíziou.

Skúšajú sa tam rôzne prístupy alebo iba jedna škola?

Nejde tu o “skúšanie” – kandidát vzdelávania v psychoterapii si vyberie, v akom smere či metóde, ktoré ponúka Slovenský inštitút pre vzdelávanie v psychoterapii, sa chce vzdelávať. Pred prijatím do výcviku, okrem splnenia legislatívnych podmienok, absolvuje aj úvodný pohovor, ktorý tiež hrá úlohu pri rozhodovaní o jeho zaradení do výcviku.

Môže psychoterapeut viac poškodiť, ako pomôcť? Ako to zistím? Napríklad, keď odchádzam zo sedenia v dobrej nálade, terapia účinkuje, ak plačem, terapeut mi nepomáha?

Je mylný názor, že len sedenie, po skončení ktorého je klient dobre naladený, je terapeuticky účinné. Súčasťou terapie sú aj tzv. “ťažké” sedenia, ba aj obdobia v terapii, keď klient prežíva aj smútok… Plač v terapii nepokladáme za negatívny, často je to naopak – uvoľnia sa emócie, dovtedy často potláčané, ktoré je možné v terapii spracovať. Treba však podotknúť, že aj humor a smiech patria do terapie. To, že terapia pomáha, klient zistí aj podľa toho, že sa mu začne lepšie dariť, napríklad riešiť dovtedy zdanlivo neriešiteľné, pocíti celkové zlepšenie svojho života.

Riešia psychológovia iné problémy ako psychoterapeuti?

Psychológovia môžu riešiť aj iné problémy podľa svojej špecializácie, napr. v rámci klinickej psychológie, poradenskej psychológie, v oblasti organizačno-pracovnej psychológie, ale aj v rámci práce v školstve ako školský psychológ. To sú len niektoré oblasti, v rámci ktorých môže byť psychológ činný. Opäť by som len podotkla, že psychoterapia je špecifická odborná práca vyžadujúca adekvátne vzdelanie, ktorú môže vykonávať aj psychológ.

Môže sa psychoterapeut pacienta pri terapii dotýkať? Utešovať ho položením ruky na plecia a pod.?

V terapii neutešujeme. Pomáhame klientovi/pacientovi hľadať účinnejšie spôsoby riešenia jeho základných konfliktov, vzťahových situácií, pracujeme napríklad na posune jeho sebahodnotenia… Niektoré smery, metódy pracujú priamo s dotykom – aj terapeuta a pacienta, iné sú vo vzťahu k využívaniu priameho dotyku terapeuta a pacienta zdržanlivé, respektíve ho úplne vylučujú.

Sú niektoré školy – smery v psychoterapii účinnejšie na nejaký typ ťažkostí než iné? Ako si mám psychoterapeuta vyberať?

Vo vzťahu k tejto otázke ide o indikácie a kontraindikácie, napríklad, určitých terapeutických metód. Sú ťažkosti či ochorenia, pri liečbe ktorých sú niektoré metódy účinnejšie ako iné. Je problematické odpovedať všeobecne. Dobré je, ak odborník, za ktorým klient/pacient príde, mu aj podľa charakteru ťažkostí odporučí takého terapeuta, ktorého zameranie je účinné pre zvládanie danej problematiky. Výber terapeuta je možný aj na základe Zoznamu akreditovaných psychoterapeutov na stránke SPS. Výber môže súvisieť aj s dostupnosťou terapie (napr. v okolí, kde pacient žije), ale aj s preferenciou pacienta, či by uprednostnil prácu so ženou – terapeutkou alebo s mužom – terapeutom. Nezriedka prichádza pacient/klient aj na základe odporučenia niekoho z okolia, kto mal s daným terapeutom dobrú skúsenosť.

Priebeh psychoterapie

Na prvom psychoterapeutickom stretnutí sa zhodnotí celkový stav daného človeka. Psychoterapeut si preštuduje zdravotné záznamy, aby vylúčil prípadné telesné ochorenie, ktoré môže ovplyvňovať psychický stav klienta. Psychické poruchy môžu byť totiž spôsobené aj neurologickými alebo hormonálnymi problémami, chronickými ochoreniami alebo nežiaducimi účinkami niektorých liekov. Psychoterapia má mať stanovený cieľ, na ktorom klient a terapeut pracujú počas pravidelných sedení. Tie trvajú zhruba 45 – 50 min. Psychoterapia je aktívny proces vyžadujúci sústredenosť, energiu a zaangažovanosť oboch strán. Terapia mnohých pacientov, zvlášť tých, u ktorých sú problémy súvisiace so správaním, pozostáva zo 16 a viac sedení. Existuje psychoterapia individuálna, skupinová, manželská alebo rodinná.

Zoznam akreditovaných psychoterapeutov nájdete na stránkach Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti www.psychoterapia-sk.sk. Okrem kontaktných údajov majú uvedené aj oblasti, na ktoré sa zameriavajú.

Pridaj komentár